Ľudová zbožnosť
Prejavuje sa počas rôznych liturgických období a posilňuje kresťanskú vieru v každodennom živote.
Liturgický rok a ľudová zbožnosť
V liturgickom roku slávenie veľkonočného tajomstva tvorí privilegovaný moment kresťanského kultu v jeho každodennom, týždennom a ročnom vývoji. Z toho vyplýva, že vo vzťahu medzi liturgiou a ľudovou zbožnosťou sa má pokladať za pevný bod priorita slávení liturgického roka nad každým iným prejavom a úkonom zbožnosti.
Adventné a Vianočné obdobie
V adventom období očakávania, obrátenia a nádeje patria medzi prejavy ľudovej zbožnosti: Adventný veniec, Zimné kántrové dni, Vianočná novéna – Kto dá prístrešie Svätej rodine? Vo vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána, jeho skromného narodenia v Betleheme. Ako je známe, okrem stavania betlehemských jasieľ v kostoloch, počnúc od 13. storočia sa rozšíril zvyk, ovplyvnený bezpochyby jasličkami pripravenými sv. Františkom z Assisi v roku 1223 v Grecciu, stavať malé betlehemy aj v domácich príbytkoch. Ľudovú zbožnosť vo vianočnom čase predstavujú: Betlehemy (aj „živé“),Vianočná (štedrovečerná) večera, Jasličkové pobožnosti, Koledovanie, Koncoročná pobožnosť, Trojkráľové požehnanie príbytkov.
Obdobie pôstu a Veľkej noci
Pôst je obdobie, ktoré predchádza a pripravuje na slávenie Veľkej noci. Je časom počúvania Božieho slova a obrátenia, zmierenia s Bohom a s bratmi, časom modlitby, pôstu a almužny. Začiatok štyridsaťdňového obdobia pokánia sa predstavuje jednoduchým symbolom „popolca“, ktorým sa vyznačuje Popolcová streda. Medzi pobožnosťami, ktorými si veriaci uctievajú Pánovo utrpenie, máloktoré sú také obľúbené ako Krížová cesta. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvo spásy, zavŕšené Kristom v posledných dňoch jeho života. V tomto období je ľudová zbožnosť viditeľná v úkonoch ako: Návšteva miesta uloženia Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok, Predstavenie Kristovho utrpenia – pašiové hry, Lamentácie – Náreky proroka Jeremiáša, Návšteva „Božieho hrobu“. V spojitosti s veľkonočnou oktávou sa rozšírila Pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu, ktorá sa rozvinula aj do každodennej osobitnej modlitby Korunka k Božiemu milosrdenstvu. Pred slávnosťou Turíc – Zoslania Ducha Svätého je zaužívaná Novéna k Duchu Svätému.
Cezročné obdobie
V Cezročnom období má po Nedeli zoslania Ducha Svätého osobitné miesto Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Typickými prvkami ľudovej zbožnosti počas slávnosti je výzdoba ulíc, kvety a oltáre, kde má byť pri zastaveniach procesie umiestnená Najsvätejšia sviatosť. Zvlášť rozšíreným prejavom eucharistického kultu je Adorácia Najsvätejšej sviatosti.
Udeľovanie popola
Obrad požehnania popola a následné udeľovanie sa vkladá do omše po evanjeliu a homílii. V našej farnosti sa požehnáva pri každej sv. omši na Popolcovú stredu. Popol sa pripravuje z olivových, alebo iných ratolestí, ktoré boli požehnané na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka. Popol je symbolom pokánia – ktoré si počas pôstu začínajúceho popolcovou stredou pripomíname. Popol sa požehná príslušnou modlitbou a pokropením svätenou vodou. Potom kňaz ním značí veriacich na čele a vyslovia jednu z dvoch formúl: ,, Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!” alebo,, Kajajte sa a verte evanjeliu!”
Uctievanie nebeskej Matky
Medzi dňami venovanými Preblahoslavenej Panne Márii vystupuje do popredia sobota, ktorá dosiahla stupeň liturgickej spomienky Panny Márie. Prvú sobotu mesiaca býva v našom farskom kostole pred rannou sv. omšou Fatimská pobožnosť.
Jednou z najvynikajúcejších modlitieb k Pánovej Matke je Ruženec. Modlitba posvätného ruženca je v podstate kontemplatívna, ktorá si vyžaduje pokojný rytmus a akoby predlžované zamýšľanie sa podporujúce toho, kto sa modlí, v rozjímaní o tajomstvách Pánovho života. V našej farnosti sa modlíme posvätný ruženec (päť desiatkov) každý deň pred začiatkom svätej omše.
Uctievanie svätých a blahoslavených
Kult svätých, predovšetkým mučeníkov, je veľmi dávnou cirkevnou skutočnosťou. Cirkevná náuka a jej liturgia predkladajú svätých a blahoslavených, ktorí už jasne kontemplujú trojjediného Boha, za príklad Božiemu ľudu. Svätí sú historickí svedkovia všeobecného povolania k svätosti, významní Pánovi učeníci, vzory evanjeliového života, obyvatelia neba, orodovníci a priatelia ešte putujúcich na zemi, patróni miestnych cirkví.