HIStória farnosti
Historické míľniky farnosti Trenčín.
Prvým dôkazom o šírení kresťanstva je kamenná stavba na hrade – predrománska rotunda sv. Svorada zo 9. až 11. storočia.
Biskup Jakub I. (1223–1240), ktorý spravoval Nitriansku diecézu, založil benediktínske opátstvo na Skalke pri Trenčíne, zasvätené sv. Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi.
V roku 1364 získal kostol Narodenia Panny Márie výnimočný a vzácny dar – pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú osobne daroval cisár Karol IV.
V ľavej bočnej lodi farského chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera.
Trenčín na mape sveta
Mesto Trenčín patrí už stáročia medzi najvýznamnejšie mestá na Slovensku. Leží pri rieke Váh a jeho osídlenie siaha až do doby kamennej, čo potvrdzujú početné archeologické nálezy. Strategický význam mesta a jeho polohy ocenili aj Rimania, ktorí v roku 179 nášho letopočtu v osade Laugaricio zanechali na skale víťazný nápis vojsk cisára Marka Aurélia, vedených legátom Maximiánom. Trenčín sa ďalej rozvíjal počas obdobia Veľkej Moravy a neskôr v rámci Rakúsko-Uhorska.
Rotunda na Trenčianskom hrade
V ranom stredoveku Trenčín pokračoval v kresťanskej tradícii Veľkej Moravy. Prvým dôkazom je kamenná stavba na hrade – predrománska rotunda sv. Svorada zo 9. až 11. storočia. Z pôvodnej veľkofary na Trenčianskom hrade sa v 12. storočí vytvoril trenčiansky archidiakonát v rámci Nitrianskeho biskupstva. Trenčín, podobne ako Nitra a Hradná, bol dôležitým sídlom fary už v 11. storočí, kde vznikali aj menšie farnosti.
Trenčín súčasť Uhorského kráľovstva
Asi okolo roku 1018 sa Trenčín a stredné Považie sa stáva súčasťou Uhorského kráľovstva.
Maurova legenda
Pred rokom 1074 napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne.
Zoborská listina
Zoborská listina (rok 1111) o príjmoch Zoborského opátstva z kráľovských mýt na Považí spomína priamo Trenčín. Druhá Zoborská listina (1113) obsahuje stručný opis chotára osady Trenčín.
Opátstvo na Skalke
Duchovná činnosť v stredovekom Trenčíne a okolí bola úzko spojená s rehoľami benediktínov, johanitov a františkánov – minoritov. Biskup Jakub I. (1223–1240), ktorý spravoval Nitriansku diecézu, založil benediktínske opátstvo na Skalke pri Trenčíne, zasvätené sv. Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. Pôvodne tu bol malý kostolík zasvätený Panne Márii, ktorý sa neskôr stal dôležitým duchovným centrom celého Považia.
Trenčiansky archidiakonát
Najstaršia zmienka o trenčianskom archidiakonovi, ktorý spravoval trenčiansky archidiakonát, ale sídlil v Nitrianskom biskupstve je z roku 1235.
Stavba farského kostola
Najneskôr v polovici 13. storočia bol v Trenčíne na návrší pod hradom v oblasti Hôrka (Monticulum) postavený farský kostol Narodenia Panny Márie, od ktorého je odvodený názov vŕška Marienberg. Tento kostol stál na mieste staršieho stredovekého chrámu. Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou bol súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo prístupovú cestu na hrad.
Vzácny dar pre mesto
V roku 1364 získal kostol výnimočný a mimoriadne vzácny dar, ktorý mal veľký význam – pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú osobne daroval cisár Karol IV. Tento dar bol nielen cenným umeleckým dielom, ale aj symbolom veľkej úcty a dôležitosti kostola v tej dobe.
V roku 1412 dal cisár a kráľ Žigmund Luxemburský Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s právami Budína a Stoličného Belehradu.
V polovici mája 1528 obkľúčili Trenčiansky hrad, najdôležitejšiu pevnosť Jána Zápoľského, vojská Ferdinanda I. Habsburského pod vedením generála Jána Katzianera. Za obliehania hradu bol vypálený aj farský kostol spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala.
Živelné pohromy a morové epidémie
Prvá morová epidémia postihla mesto Trenčín v roku 1585. V roku 1593 zasiahla Trenčín rozsiahla povodeň, ktorá si vyžiadala obete na ľudských životoch a spôsobila značné škody na majetku. Ďalšie vyčínanie veľkej vody postihlo mesto v roku 1625. V roku 1656 Trenčín opäť postihla epidémia moru, ktorej padlo za obeť vyše 300 ľudí.
14. mája 1708 postihol mesto katastrofálny požiar, pri ktorom zhorelo 195 domov (118 „do tla“), okrem iných budov i jezuitský (piaristický) kostol sv. Františka Xaverského, radnica, obe mestské brány a šľachtický konvikt.
Husitské vpády
V 15. storočí bolo nitrianske biskupstvo výrazne poznačené niekoľkými rozsiahlymi plieniami, ktoré spôsobili husiti. V dôsledku týchto ničivých nájazdov zaniklo mnoho farností, medzi ktoré patrila aj významná farnosť v Trenčíne. Práve v tomto regióne sa navyše začala rýchlo šíriť husitská náuka, ktorá výrazne ovplyvnila duchovný život a náboženské pomery v celej oblasti.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole.
V roku 1614 odobrali evanjelici farský kostol na Marienbergu, vyhnali vtedajšieho katolíckeho farára Rajmana a dosadili tam svojho. Ten sa ako vyhnanec utiahol do Dubrovníka. Trenčín na základe známeho hesla: „Cuius regio, illius religio“ — „Koho zem, toho viera“, bol zaplavený luteranizmom, lebo hradný pán gróf Gašpar Illésházy bol zanieteným evanjelikom. Tí združovali väčšinu trenčianskeho obyvateľstva a slobodne tu účinkovali až do roku 1671.
Rekatolizácia v Trenčíne
Trenčín, ako súčasť Nitrianskej diecézy spadal pod správu Ostrihomského arcibiskupstva, ktorého sídlom bola v rokoch 1543-1820 Trnava. Hoci cisári Ferdinand II. a III. Habsburský podporovali každú apoštolskú prácu, rekatolizácia v Trenčíne nebola ľahká, nakoľko Gašpar Ilešházi (1593-1648, od roku 1609 trenčiansky župan a hradný pán) bol protestant.
V roku 1663, kedy bola značná časť nitrianskeho biskupstva v rukách protestantov, zvolal biskup Ján Telegdy (v rokoch 1619-1644) nitriansku cirkevnú synodu, ktorá mala dôležitý význam pri rekatolizácii. V trnavskom seminári Telegdi založil šesť fundácií pre nitriansku diecézu, ktorá mala v tom čase asi 66 farností. Katedrálny archidiakonát mal 6 fár, trenčiansky 45 fár a 15 filiálok, považský 18 fár a 19 filiálok.
Oheň a morová nákaza
V roku 1710 Trenčín postihla dosiaľ najkrutejšia morová rana, ktorá si vyžiadala takmer tisíc obetí. Patrónom mesta Trenčín je od 26. septembra 1710 svätý František Xaverský na základe rozhodnutia Mestského magistrátu. V roku 1712 bol opravený a nádherne vyzdobený kostol jezuitov.
Ničivé požiare
Mesto postihol v roku 1790 ďalší katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto. Okrem radnice a ôsmich domov zhoreli všetky meštianske obydlia aj Farský kostol a fara.
Súčasnosť farnosti
V moderných dejinách sa farnosť rozrástla a z nej vznikli nové, napríklad mladá Farnosť sv. Kozmu a Damiána v Trenčianskych Biskupiciach (založená v roku 2007) či Farnosť Svätej Rodiny Trenčín – Juh (2005). Rímskokatolícka cirkev aktívne podporuje rozvoj ekumény v meste, kde žijú aj členovia iných kresťanských cirkví.
Dnes sa na území farnosti nachádza päť kostolov alebo kaplniek, z ktorých jeden, Kostol sv. Františka Xaverského, spravuje rehoľa Piaristov. V roku 2024 si rímskokatolícka farnosť pripomenula 700. výročie posvätenia Farského kostola Narodenia Panny Márie.